Temno v duši, diaľka času krutá,
moje telo, no i myseľ púta.
Neprivolí k plaču, no i úsmev bije,
ja však stále viem, že niekde láska žije!

Niekde v diaľke, za hranicou neba -
Láska moja - vidím ja tam Teba!
Voláš tíško spod opony mrakov,
no ja sa stále pýtam:
Ak si láskou, akou?

Zradili ma mnohí, mnohí ešte zradia,
medzitým však ďalší, moje slzy hladia...

Krásny úsmev skrýva temnosť duše,
však i pravá tvár sa cez mreže kuše.