zasmej sa zhasnutá polnoc
obráť ľahký list
v súsoší kráľov
slobodná
pamäť vlečie sa za mnou
tichý beznádejný šepot času
plné misky prežitého čakania
zhnijem kvetom pod nohami
dám súmraku lesk
poď zostaňme stáť na križovatke
poď budeme skákať do plných sál
bežať otočený chrbtom
za kúskom seba
som zapadnutý pieskom
tak vlna príď
zasvieť
aby červená mala tvár